Diskuzní fórum Elektro Bastlírny

Ta cívka z GM bude mít železoprachové jádro, to má menší míer a snese větší sycení. To feritové jádro se ti nejspíš přesycuje.

To jadro znesie 100 až 150A/m a ty mu vytínaš nad 4500A/m

obligátne vďaka, Vás by tu mali na fóre platiť

zdvojnásobil som frekvenciu PWM

GM cievka: 78.4% eff, takže v podstate žiadna zmena
namotaná cievka: 80.5% eff, takže snáď som správne interpretoval Vašu radu.

Aj keď toto sú ešte malé prúdy, keď chcem okolo tých 30A(resp. 15A na vetvu) tak budem musieť znížit L, resp. asi najskôr zohnať nové jadrá na cievku.

citujem Vašu staršiu odpoveď na podobný problém.

Andrea napsal(a):
u = L di/dt
di = u*dt/L, u = 12V, dt = 50us, L = 765uH => di = 0.78A

edit:
2procesor: hm, a to môžem ako vyriešiť? jedine zmenou jadra? lebo ja som sa potešil keď som to čítal, že jadro vhodné pre spínané meniče...

inak sa ospravedlňujem za edity

Čo s tým...
No toto jadro sotva dá 8Az
Mám obavu, že sa nezaobídeš bez jadra z práškového železa(iron powder), alebo použiješ jadro so vzduchovou medzerou.

Dobrý jádro na tyhle výkonový pokusy je z Hadexu G941. To je totiž jediný za starou socialistickou cenu. Až dojdou, smíchy se neudržíme....

Viem že po tejto otázke si mnoho z Vás povie, že keby som bol ticho, zostal by som mudrcom, ale nedá mi to. Takže ja môžem tu cievku motať v podstate na hocičo? hrnčekové jadrá, taký tvar ako ste poslal atď? a ja že toroidy su najlepšie na spínané zdroje, keďže všade vidím v konštrukciách len tie.

G941 je pořádný E s mezerou.

Nevím, že by se toroidy běžně používaly ve zdrojích s větším výkonem, ony totiž buď mají průměr třeba 8cm , nebo se brzy přesytí. Speciální toroidy s mezerou jsou výjimka, pak se raději rychle přejde na dostupnější a používané EE.

Feritové toroidy se hodí do trafa v propustném měniči, ale pro akumulační cívky se hodí víc toroidy z železoprachu.

Tak, tú "silovú" časť mám myslím vyriešenú najmä vďaka fóru,
na skúšobnej doske mi to funguje(aj keď na doske mám iné súčiastky, ale principiálne podobné), ešte tu cievku poriešim za pochodu.

Zaujímalo by ma, či má zmysel robiť riadiacu časť pomocou vhodného mikroprocesoru od atmelu?

Moja predstava je taká, že niečím čo má 2*PWM na 16bitovom čítači, by som generoval PWM 100khz phase correct, fázovo posunuté pre budenie 2* halfbridge driver.(momentálne mi to beží na attiny2313, akurát tam nemám AD prevodník). Cez AD prevodník by som zisťoval napätie na výstupe, a potom reguláciou(pid) menil šírku PWM. Tým by som splnil svoj cieľ, ako bonus by som sa naučil robiť s regulátormi, čo to naprogramovať(alebo aspoň implementovať časti kódu). Celé by som to skúšobne robil na atmega16, potom finálne by som to vložil asi do niečoho menšieho.

Takže moja otázka na Vás čo mi pomáhate, bolo by to funkčné? alebo je to totálny nezmysel robiť s uPC?

pozn: Od tohto meniču nebudú závislé žiadne životne potrebné spotrebiče, len chcem transformovať vyššie napätie zo svojej budúcej veternej elektrárni, a keďže za meničom bude ešte lineárny spojitý regulátor pre nabíjanie akumulátora, tak nevadí ani prípadné menšie zvlnené napätie(+-0.5V). Plus do budúcna mi to dá možnosť, že budem môcť lineárny regulátor aj vyhodiť, a cez ďalšie AD vstupy doprogramovať nabíjanie akumulátorov, ochranu pred prebitím atď.

Vďaka za čas a ochotu, s pozdravom, i

16-bitovou PWM na 100kHz neuděláš žádným mcu, na to stačí kupecké počty. 8-bitovou zvládnou např. attiny25/45/85, attiny261/461/861.

jejda, to máte pravdu, ja som sa nesprávne vyjadril . Fázovo posunutý signál pri frekvencii 100Khz a "Phase correct PWM mode" viem spraviť jedine cez 16 bitový čítač u attiny2313(viem spraviť = JA viem spraviť, určite to bude možné aj inak). A to z dôvodu, že ten 8bitový nemá premennú ICR1. Samozrejme, nebeží mi to v rozlíšení 16 bitov, ale 7. Každopádne, táto časť mi funguje, mám ju už nameranú a je OK. Hlavne ja by som ju potom prerobil, toto bolo prvé riešenie ktoré mi bežalo, tak som to ďalej neriešil, pretože chcem to najprv vyriešiť ako celok, potom budem ľadiť detaily.

Mňa viac zaujímalo, či to riešenie ktoré chcem robiť neni už z princípu MEGABLBOSŤ.

takže v prvom bode prikladám svoj PID program, všetky pripomienky príjmam. Postupne, keď svoj menič postavím, či už úspešne alebo neúspešne, plánujem do tohto vlákna všetko vložiť(schému, C kód atď), snáď to niekomu raz pomôže, alebo aspoň odstraší

1) prikladám kód C v txt, je to dlhé a nechcem to zasviniť na celú stranu. Ako som už napísal, kód som tak nejak pozbieral a sám zložil, takže očakávam, že sa vačšina programujúcich pochytáte za hlavu.(pozn. dočítal som sa, že väčšina regulátorov sa doporučuje PI, takže zložku D som tam ani nevkladal)

2) PID mi fungoval na prvé naprogramovanie.Aj pri zmene Uin, aj pri zmene záťaže. Pre moje požiadavky mi charakteristika síce postačuje, ale aj tak by som výsledok rád zlepšil ešte. Viď obrázok, požadovaný vstup na ADprevodník = 2.55V( viem že mám nastavených 128, takže by to malo byť 2.5V, ale sa mi to posúva trochu po zapnutí občas). Takže referenčných 2.5V(ekvivalent 5V na výstupe) je s presnosťou +-0.15V, to značí 5V+-0.3V, viď obrázok. Asi by to chcelo aj kratší časový okamžik ako 1s, zajtra skúsim doplniť.

3) ak by mal niekto čas, nenapadá Vás ako zlepšiť zašumenie výstupného napätia? jediné čo ma napáda je pridať kondenzátory na výstup, mám tam teraz 100uF, pri záťaži 5V a 1.2A. Šlo by aj softwarovo niečo vylepšiť(nečudoval by som sa, keď to moje neštastie ide zlepšiť )?

4) je možné(resp. vhodné) používať FAST PWM pre riadenie meniča? alebo mám zostat pri phase correct?

5) zašumenie by som chcel upraviť najma preto, lebo sa pohrávam s myšlienkou, že nepôjde napätie z veternej elektrárne do meniču a odtial do lineárneho regulátoru, ale priamo z meniču do akumulátoru. V podstate regulátor(lineárny) tam mám najmä z dôvodu stabilizovania napätia a odpojenie akumulátora pri nabití, a túto funkciu by som zvládol spraviť, či už druhým AD prevodníkom, vstavaným komparátorom, alebo analógovo komparátorom.

Vďaka každému že si to aspoň prečíta, a tým čo poradia obzvlášť.
edit: kratené, bolo to zbytočne dlhé

1) pridal som soft start, alebo ako to nazvať, sekundu po štarte ide PWM so šírkou pulzu 50, až potom štartuje na 128

3) na výstupe je oveľa stabilnejšie napätie ako na vstupe do AD prevodníku, buď to rozhasí AD prevodník alebo skorej asi odporový delič spolu so starým potenciometrom. Pridal som na výstup asi 400uF, takže asi aj to robí svoje.

4) je možné používať aj fast PWM, či to je vhodné neviem, ale celkovo tie vyššie frekvencie su vhodnejšie ako pri phase correct, resp. dostávam lepšie výsledky pri záťaži na výstupe 8V 1A.

doplnok) zatial pri 1/4 mostíku a záťaži do 10W dostávam účinosť cez 80 percent(80-84%) v celom rozstahu Uin

______________________________________________________
pridal som schému ako to budem robiť, ochranné prvky som pridal z doporučenej stránky http://www.danyk.wz.cz/mosfety.html, ale neviem či som si to správne interpretoval, špeciálne tie 1kV kondíky, tam to mam dochaosene

halfbridge driver: http://www.irf.com/product-info/datasheets/data/irs2184.pdf (v schéme mám iný, ale principiálne podobný)

tranzistor:http://www.irf.com/product-info/datasheets/data/irls4030pbf.pdf

riadenie: nejaký uPC od atmelu, stačia mi dva výstupy PWM a jeden AD prevodník zatiaľ, toto nechávam ešte otvorené. Doma to testujem s atmegou16

napájanie uPC a halfbridge drivru: uPC bude mať pravdepodobne vlastný zdroj napájania, ani moc nežere a navyše sa bude asi starať o sledovanie akumulátoru. Halfbridge driver budem napájať priamo zo vstupného napätia,(cez ďalší spínaný zdroj), alebo tiež z akumulátora ako uPC.

Jen tak na vysvětlenou pro mě - proč tam nepoužít nějaký obvod pro řízení zdrojů (třeba 494), proč ten procesor?

neviem, či Vám mám písať dlhšiu verziu, alebo kratšiu. Ale skúsim čo najstručnejšie. S elektrom som začal ako doplnením strojnej VŠ, a zatiaľ sa musím priznať, že čas venovaný absolútne neľutujem. Dokonca uvažujem o fakulte elektrotechnickej externe. Pred asi dvoma mesiacmi som si tu cez fórum kúpil programátor na uPC, ale rýchlo ma prestalo baviť blikať ledkami a odložil som ho. No a táto aplikácia mi prišla ideálna na naučenie sa robiť s uPC + vyriešiť svoju úlohu, lebo v sebe skrýva znalosť:

1) AD prevodníku(na ktorom som pochopil vôbec o čo ide pri meraní, čo vôbec znamená 8 bitov, 16 bitov etc.)

2) práca s PWM, donedávna som ani nevedel, že PWM existuje, a že sa bežne používa

3) pid regulátor, ktorý nám bol síce tak okrajovo vysvetlený, ale asi takým štýlom, že NIKTO tomu nechápal. Teda samozrejme rovniciam ano, ale predstaviť si pod tým nejakú realitu...

4)no a skĺbiť to dokopy + rozmýšlam nad vynechaním lineárneho regulátoru na konci, a akumulátor nabíjať priamo z meniča(s tým, že dorobím cez uPC tie dalšie periférie, ako napríklad výstup na display, odpojenie nabitého akumulátora, odpojenie prehriateho akumulátora).

a to najdoležitejšie, aplikáciu robím pre svoju radosť, čas ma neženie. A nikto mi nenapísal, že robiť to cez uPC je TOTÁLNA BLBOSŤ. A tie obvody čo ste spomínal, ja neovládam. V živote som sa s nimi nestretol, takže mi prijde čas venovaný uPC ako vhodnejšie strávený, voči snahe napasovať konkrétnu súčiastku do svojho riešenia. Samozrejme, nevylučujem že mi to nakoniec nepôjde, a že sa budem musieť vrátiť späť a spraviť to bez uPC. Ale už teraz neľutujem, že som si zvolil túto cestu, lebo citujem klasika: niekedy je cieľom samotná cesta.

s pozdravom, i

edit: a ešte som našiel pri 494 maximum duty cycle 45%, a pri tých rôznych UC28.. som sa dopátral k max duty cycle 80% a ja potrebujem ideálne 100%. + chcem čo najlepšiu účinnosť, takže fullbridge, a upraviť tieto bežné obvody na full bridge je pre mňa zatiaľ nadľudská činnosť