BF245A divnotranzisotor
Moderátor: Moderátoři
V akých tvaroch sa vyrábali ferokartové jadrá? Mali svoje tvary, napr. MF hrnček, alebo sa vyrábali v rovnakých tvaroch, ako feritové jadrá? (t.j. hlavne červíky). Pýtam sa, aby som vedel rýchlejšie vytipovať jadrá, než do nich začnem rýpať hrotom.
Napríklad tu? Štrtý obrázok, v pravej časti:Hill píše:Ferokartová jádra se dělala závitová (větších průměrů, nejčastěji se setkáš s 6 mm až 8 mm)
https://aukro.cz/hromadka-starych-elekt ... 7091912953
Telieska majú červenú farbu, takže mi pripomínajú východnú provenienciu.
Staré prachové jadrá určine nejaké nájdem, ale všetky su ešte z eletronkových rádií. Neviem, v akom budú stave. ťažko sa to vyšroubováva, je to ako plastelína.
Edit: v popise aukce je napísané, že je to Tesla Pardubice. Ešte aby to bol ferokart...
- Ivan_Ryger
- Příspěvky: 1366
- Registrován: 02 bře 2005, 00:00
- Bydliště: Jára Cimrman- "Uppsala, Uppsala,... tam jsem taky nebyl"
Skontroluj si, ci si si nezamenil hradla g1 a g2, ci nie je otoceny naopak.to by zodpovedalo tvojmu meraniu. Este by som skontroloval rezistory, ci nemaju odlisnu hodnotu meranim. Taktiez ten tranzistor moze kmitat (co bol moj pripad), potom postupujes, ako som napisal skor.
Tie Pardubicke kostricky (hnedy bakelit) maju zvacsa ferit. Na frekvenciu <1MHz s velkou indukcnostou a vela zavitmi pouzivali ferokart. Kludne radsej chod do vzduchovej cievky.
Je zajímavé kolik různých názvů se používalo pro tato jádra (ferokartová, prášková, železová, karbonylová...)robos píše:V akých tvaroch sa vyrábali ferokartové jadrá? Mali svoje tvary, napr. MF hrnček, alebo sa vyrábali v rovnakých tvaroch, ako feritové jadrá? (t.j. hlavne červíky)...
Výtah z knihy Novák-Kozler: Amatérské součástky a stavba tranzistorových přijímačů:
Pájkoval, riskol som to. Inú možnosť doma nemám. Včera som ten T1 vyletoval a vypadá byť zničený. Osadím nový, ale predtým ho zmeriam. Preskratujem DPS a osadím ho a snáď bude všetko v poriadku.Ivan_Ryger píše:Predpokladam, ze si ho nespajkoval trafopajkou.
Ferokartov mám plný sáčok, ale asi nič použiteľné. Hrubé jadrá a hrnčeky. Skúsim ísť cestou vzduchovej cievky. Ale nebude sa dať dolaďovať. Nejako to obídem trimrami. Najskôr až v piatok.
Všimol som si, že v bežných rozhlasových prijímačoch sa oscilátorové cievky nedávali do kritov. To bolo kvôli zvýšeniu Q? Vyžarovanie asi nevadilo. Videl som aj odporúčanie prerezať kryt oscilátorovej cievky. Je lepšie L oscilátora krytovať, ale nechať otvorenú?
v nouzi to jde i s trafopájkou,robos píše:Pájkoval, riskol som to. Inú možnosť doma nemám. Včera som ten T1 vyletoval a vypadá byť zničený. Osadím nový, ale predtým ho zmeriam. Preskratujem DPS a osadím ho a snáď bude všetko v poriadku.Ivan_Ryger píše:Predpokladam, ze si ho nespajkoval trafopajkou.
ale je potřeba propojit jeden šroubek pájecí smyčky s kolíkem v zásuvce . . .
trafopájka má jen dvouvodičový síťový kabel,
kapacita mezi primárem a sekundárem způsobuje na pájecí smyčce dost velké střídavé napětí,
které dokáže prorazit citlivé součástky . . .
. . . samozřejmě, že mikropájka s třívodičovým přívodem je lepší.
- Ivan_Ryger
- Příspěvky: 1366
- Registrován: 02 bře 2005, 00:00
- Bydliště: Jára Cimrman- "Uppsala, Uppsala,... tam jsem taky nebyl"
Parkrat som skusal spajkovat trafopajkou, touto metodou sa to nudzovo da.
Na vzduchove cievky staci pouzit rovnicu solenoidu hamwaves a na pozadovanu velkost doladovat stlacenim alebo roztiahnutim zavitov.
Kryt na cievke znizi vyzarovanie do okolia, no Q-faktor vzdy znizi kvoli stratam virivymi prudmi indukovanymi vo vodivom kryte.
- patrikvarga
- Příspěvky: 1311
- Registrován: 24 dub 2007, 00:00
V tomto zapojení sa pri pretáčaní P1 mení napätia na G2 od 0 do 2V. Na Source sa pritom mení napätie od 0,25 V do 0,37 V, takže prúd sa mení od 1,1 mA do 1,7 mA. Pritom Ug1=0. To je málo. Predpokladám, že treba zvýšiť napätie na bežci a to vyrieši problém.
Ten pôvodný tranzistor má podľa datasheetu pri Ug1=0 a Ug2=0 asi 3,7 mA. Pri Ug2=2V má asi 8,7 mA.
Pri Ug2=4V má ID=10mA. Predpokladám, že to je hodnoa prúdu, ktorú mám dosiahnuť aj s KF982. Otázne je, pri akom Ug2 to bude. Malo by byť tiež pri 4 V. Problém je v tom, Ug2 sa vzťahuje k Sourcu a tam sa napätie tiež zvyšuje pri zvyšovaní Ug2. Takže neviem, aký max. Id vlastne tiekol v pôvodnom zapojení (aká je rozumná hodnota).
Existujú charakteristiky pre KF982?
- Ivan_Ryger
- Příspěvky: 1366
- Registrován: 02 bře 2005, 00:00
- Bydliště: Jára Cimrman- "Uppsala, Uppsala,... tam jsem taky nebyl"