Na kultúru sa podarí poskromne - pred covidom sme to uzavreli s
The World of Hans Zimmer – A Symphonic Celebration - samozrejme dobré, len trocha mi toho žánru bolo na kope priveľa, trocha problém udržať záujem.. Po covide polovičku zaujala reklama na
HAVASI Symphonic - bolo by super, no dosť nás zaskočil playback miesto prezentovaného orchestra(!!!) zaklincovaný otrasnou kvalitou reprodukcie! - buď orezanou frekvenčne, alebo total premodulovanou - miestami vyzeralo že zvukári nemajú snáď ani uši - čo kdesi pri konci koncertu trocha anulovali perfektnou live-kou.. Už len dodať, že podmazný scénický tanec na podklade Capoeiry neviem či bol zámer, alebo angažmá nadšencov z núdze - prezentujúcich si tam toto BU tak ako sú zvyknutí na workshopoch, občasne sa snažiacich o tanec scénický - celé dosť nasilu, mne dosť nepríjemné, Capoeira proste patrí inam.. Teraz "na prelome rokov" nám polovička naordinovala postupne tri super vecičky, triptych výročných lahôdok:
Fermata 50+1 Anniversary tour 2024 - ako ináč, super, len už som na to asi trocha pristarý.. Alebo nič netrvá večne - proste už to v tom vnútri akosi nebolo ono - napriek tomu že práve toto bol vrchol pyramídy, na ktorej som popri bežnej spotrebke vyrastal, samozrejme Synkopy, M.Efekt, Progress, Floydi.. Na vynikajúci muzikál
Dracula som sa tešil - znovu vidieť po toľkých rokoch. Žiaľ Jirku Korna už nik nenahradí - aj keď klobúk dole pred umením jeho nasledovníka: len je rozdiel niekým byť, a niekoho, aj keď skutočne dobre, hrať... Lucka Bílá nastavila tiež laťku privysoko - tu som mal dojem horší: že terajšia herečka na ňu ani nevidela.. Akúsi patinu podržal Hůlka - len chýbala mu už šťava - celkový dojem dosť priemerný - taktiež zlá reprodukcia - akási zahučaná - miestami nebolo vôbec rozumieť - a zasa miestami trocha už únavné - asi sa svet už posunul - a tento námet je skôr predmetom umeleckej histórie.. V akomsi rozpaku som šiel na dnešný
THE AUSTRALIAN PINK FLOYD SHOW. Pred 13-timi rokmi som absolvoval ich vynikajúci The Wall, rok na to vynikajúci
Dark Side of The Moon. Mal som obavu že už ničím neprekvapia.. Zbytočnú - úžasný koncert. Skupina viacmenej opustila presné kopírovanie Floydov - a posunula koncert na novú, vyššiu, modernú, úroveň. Vynikajúco časovaný "playlist", krištáľová kvalita LED obrazu - u ktorého nahradili pôvodnú "vizuálnu tvorbu" vynikajúcou vlastnou, perfektná zvuková kvalita je zrejme samozrejmosťou - aj keď ja by som možno pridal ešte chlp dynamiky a asi aj dB, vynikajúce svetlá, a to hlavné vynikajúca muzika, avšak už pretkaná vynikajúcim vlastným podaním - no každou sekundou stále Pink Floyd.. Koncert ťahal stále vpred, nedal na chvíľu vydýchnuť - niečo podobné som si uvedomil snáď iba na koncerte
MUSE - v 2007 ich staršom, ale ten popis nálady v linku presne sedí, aj s pokecom pod tým.. Mojej krvnej skupine môžem teda len doporučiť!!!
Inak k tej krvnej skupine: bolo by asi zaujímavé vedieť, do akej miery je možné nájsť "dvojníka" v pohľade na muziku.. Keďže je to nie len vecou generácie, ale aj celkovej osobnosti, mentality, výchovy - samotným priebehom života jedinca - v čom nám nadelili sudičky každému inak...