Diskuzní fórum Elektro Bastlírny

Ukladanie počítačových dát na Edisonov voskový valček; v tomto prípade "Hello world".

Skúšal som niekoľko prenosových rýchlostí a modulácií, rádioďalekopis (45 bps), Bell 103 (300bps) a Bell 202 (1200bps), s tým posledným som už dostával viacmenej rozsypaný čaj. Nečudo, frekvenčný rozsah toho stroja je horko ťažko 300-3000Hz a to ešte ak ide sklenená ihla dostatočne kolmo po voskovej drážke.

odděleno odtud sem, protože tady je škoda něco uklízet.
Hill

//edit: Hill, vďaka.
Tým, že som mal tento príspevok pôvodne v téme "vkládání zajímavých obrázků", jeho súčasťou bola iba táto fotka. Ak má niekto záujem, demodulácia signálu z valčeka prebiehala takto.
Záznam mám tiež, na YT kanáli.

Když si vzpomenu na ZX Spectrum, kterému pro přenosovou rychlost asi 1500 Bd stačil rozsah kazeťáku do 6 kHz...
Dooost dobrý!

nixdorf: to je dost dobrý. Co je tam jako převodník el. signál/rydlo? jde to přímo mechanicky do vosku nebo přes membránu akusticky? Jaké je složení těch válečků? čistý vosk?
Jak starý máš origo záznamy, pokud existujou?

Podľa verejne dostupných zdrojov boli tieto valce o 3 rôznych zloženiach - "hnedý vosk" (do r. 1900), "čierny vosk" (1900-1910) a tvrdá nitrocelulóza (do nejak 1920).
"Vosk" v tomto prípade znamená saponifikovaný stearan sodný, ako mydlo, s obsahom parafinu či ceresinu; "čierny vosk", ktorý už bol tvrdší, obsahoval i hliník. Voskové záznamy boli najskôr iba dvojminutové a hrali sa hrubým zaobleným skleneným hrotom, neskoršie štvorminutové záznamy už boli na celuloidových valčekoch.
Krehkosť voskového záznamu je horšia ako čokoláda, tie valčeky prasknú i pri páde na koberec a radi praskajú pri nasúvaní. Čo sa týka záznamu, tam som použil voskové valčeky zničené plesňou a teda nehrateľné. Pôvodne bola k fonografu žiletka na osústruženie, ktorá sa nasádzala na rameno, avšak to nefungovalo dobre, tak sa prestala vyrábať a tieto plesnivé nehrateľné záznamy som odmazal handrou s perchloretylenom.

Originálne záznamy, ktoré sa mi k stroju zachovali, som zdigitalizoval sem, sú to záznamy z rokov 1901 až 1905. Na celuloidové štvorminutové nemám sprevodovaný stroj a nátrubek s tenkým snímacím hrotom, takže tie v horšom stave som zdigitalizoval ramienkom z gramofonu, s prítlakom hrotu 2,5 g, takže to bolo nezávisle od sprevodovaného pohybu ramena. Plus, väčšina týchto celuloidových záznamov sa časom začala scvrkávať tak, že už nejde nasunúť na valec, ale tak predsa len majú "iba" sto rokov.

Snímanie i záznam som riešil elektronicky, cez piezomeniče vhodných veľkostí. Pre snímanie som pôvodne upevnil piezomenič priamo na membránu snímacieho nátrubku, ale to spôsobovalo príšerné rezonancie - drnčanie hlasných pasáží.
Pôvodne bol k stroju tiež rozbitý nahrávací vyorávák (Recorder), ku ktorému absentovala sľudová membrána, tesnenie i pôvodný sklenený hrot s držiakom, takže sa zachovalo len telo. Podarilo sa mi ho rozbehať akusticky tak, že som membránu vyrobil z plastového kelímku, teraz tam mám okrúhle mikroskopické sklíčko, držiak hrotu z tenkého Cu plechu a samotný hrot zbrúsený 1mm HSS kobaltový vrták. Funguje to, ale treba do toho revať jak tur.
Tak som si zohnal ešte jeden, z jebaj.com za 20$, a ten osadil miesto membrány piezomeničom, pripojeným na sieťový transformátor zapojeným naopak coby "prispôsobenie impedancie" (furt lepšie jak 4 ohmy zo zosíka).
Zdroj signálu pre záznam tu tvorila Tesla B73. Tesla a Edison, dvaja rivali...

No to som sa teda rozpísal.

Čiže splesneté záznamy si nenávratne zničil.

samec píše:Čiže splesneté záznamy si nenávratne zničil.

Ano, presne tak.
Verím, že to tvoje génio by dokázalo zreverzovať sto rokov starý hnijúci proces a navrátiť nehrateľný, kompletný biely šum, späť v užitočnú moduláciu zvuku. Aký nástroj k tomu zvolíš? Lyžicu Sava a kefu? Či priam časostroj, pán odborník?
Mám tu ešte jeden valček, ktorý praskol na asi šesťdesiat malých kúskov pri opatrnom nasúvani na hriadeľ. Pozliepaš mi ho, pán reštaurátor? Čím najlepšie - epoxidom, sekunďákom, či chemoprénom? Iste máš nejaké tajné eso v rukáve ako ich hrať bezkontaktne, laserom, prípadne tajný lektvar na zníženie vnútorného pnutia. Po viac než storočí.

Dakedy sa zamysli nad tým, čo napíšeš pred tým, než stlačíš Odeslat, aby si nevyznel ako úplný blbeček. Ako napríklad teraz.

Nechová se vosk podobně jako asfalt? - jsou to superhusté kapaliny, takže se ty drážky časem samy "vyhladí"?

Čiastočne ano, ale toto je z väčšej časti syntetický vosk, ergo zmes parafinu so stearátom. Napriek tomu si na tom pleseň celkom pochutná, tie valce, ktoré som odmazal rozpúšťadlom, pripomínali už úplný camembért - našťastie bez odéru.
Horšie na to trpia práve neskoršie, nitroceluloidové valce, ktoré sa scvrkávajú tak, že ich už nemožno poriadne nasunúť na fonograf.
Digitalizačné labáky vo Francúzsku kvôli tomu prišli so zariadením Archéophone, ktoré umožňuje premenlivú šírku valca - ono je to skôr kužeľ, pretože inak by ten cylinder lietal po stroji hore dole a nearetoval by sa trením.
Lenže le Archeophone má podobnú cenovku ako dnes chalupa, a hĺbkový záznam (na rozdiel od gramofonového stranového), dúlky poškodené vyžraním plesne, už nezachráni ani to.

A ono se to používalo někdy i v Československu, nebo jsi na to narazil v nějakých sbírkách?

V ČSR nie, to ešte skôr za monarchie. Niektoré staré české záznamy sú dokonca nahrané i tu: https://novyfonograf.cz/nahravky/
Ten môj kus je z USA, z aukcie, pôvodne v nefuknčnom stave, žiadny nóbl kus - fonografov sa vyrobilo dosť.
Potešilo ma, že sa mi ten stroj podarilo doladiť tak, že je schopný nahrať a zosnímať i jednoduchý dátový prenos, ako skúška, že to neni úplne hluché jak poleno. Gramec na trúbu a kľuku pozná každý, ale takéto zariadenie aj s primitívnym záznamom, už pomenej.

Nezasloužilo by si to vyjmout do speciálního vlákna? Třeba do těch vzpomínek na dobu minulou? Jinak dobrá práce, to asi jen tak někoho nenapadne.

Súhlasím s forbiddenom, späť k politickým prekáračkám.
Round 3, FIGHT!
Kitana wins! Flawless victory!

nixdorf píše:Pre snímanie som pôvodne upevnil piezomenič priamo na membránu snímacieho nátrubku, ale to spôsobovalo príšerné rezonancie - drnčanie hlasných pasáží.

Stejně tam je rezonace až dost, dalo by se to ještě určitě dokorigovat.
Jen letmo editováno přikládám. (přejmenovat příponu na .mp3)

Musela to být děsná práce to uvést do funkčního stavu a digitalizovat.

kukám, že ťa zaujali moje nahrávky

Ono, nie všetko chraptenie spôsoboval ten historický snímací nátrubek, vznikali totiž priamo už pri akustickom zázname. Ak máš môj archív, pozri nahrávku Down South a porovnaj to s nasledovnou nahrávkou, ktorú síce nesníma piezoelementom na nátrubku jak ja, ale už modernou magnetodynamickou vložkou a pripojenou na reprák. Všetky hlasné pasáže drnčia jak ďas u mňa a u neho narovnako jak cez kopirák. https://www.youtube.com/watch?v=zHeb9tpiViE

Ale zase - bavíme sa o prehistorii zvukového záznamu, to sú vôbec prvé záznamy ktoré sa dali i spätne reprodukovať. Je teda úplne normálne, že tie nahrávky mali svoje neduhy a snímanie tiež. Ostatne, mám tu tiež vinyly kde počuť drop outy štúdiovej pásky či dôsledok, keď zvukár prehýril poslednú noc a nechal ľavý kanál krásne potichu

nixdorf píše:bavíme sa o prehistorii zvukového záznamu, to sú vôbec prvé záznamy ktoré sa dali i spätne reprodukovať. Je teda úplne normálne, že tie nahrávky mali svoje neduhy

OK, ale i z daného materiálu se dá něco ekvalizérem vytáhnout. Přpadá mi že to hrozné převýšení mezi 1-2 kHz mají jen ty 2min nahrávky, těch pár 4min jsou lepší.
Nemusíme jít tak daleko do prehistorie, Tesla Doris taky pěkně skřehotal.