Moje začiatky s elektronikou začali podobne ako Potpalo niekedy v druhom ročníku ZŠ 1982 pokusy s magnetofónom B42, elektrónkovými ČB CRT TV, 1985 prvé skúsenosti s osobným počítačom Atari 130XE.
V roku 1987-1988 aj s PMD85-2.
1988 SOU spojov učebný odbor mechanik spojovacích zariadení (pobočkové tel. ústredne UTU, USH, USR2-9-2, USR3-15-3, CA42, CA102, CA1002, UK102, UK11, UE10, UE200, štátne tel. ústredne P51, RFT56, ATZ64, PK21/22, PK201/202, združovacie zariadenia - podvojné prípojky, koncentrátory, diaľkové voľby DVK/DVS, telefónne prístroje s mechanickou číselnicou, s tlačidlovou číselnicou...). Po prvom ročníku (1989) prestup do maturitného odboru Mechanik elektronik za vynikajúci prospech. Maturita 1992.
Po škole 3 mesiace mechanik VTA (verejné telefónne automaty polské miestne a medzimestské a juhoafrické Telkor a kartové Schlumberger.
Majster ma nechal preradiť do iného oddelenia za to, že som odmietol upevniť visiaci telefónny kábel z telefónnej búdky, pretože to je vec káblovek údržby, nie moja. Že moje automaty všetky fungovali bez porúch aj vďaka zlepšovákom ho nezaujímalo. Posledné 2 dni som vŕtal tel. zoznamy a letoval do nich krúžky s retiazkou až som urobil 200ks a už nebolo čo robiť
Preradili ma na údržbu VES (verejné elektrické sirény).
Dostal som rajón polovicu bratislavy asi 100 sirén a chodil som MHD a pešo, tak aby v priebehu mesiaca som preskúšal funkčnosť všetkých, či niesú zadreté, to znamená, že sa točia. Keďže som mal robiť aj so silnoprúdom, lebo motory sirén boli na 3x220/380V 2kW východonemecké jednoklobúkové sirény a 4 alebo 5kW sirény z 50-60. rokov MEZ viacklobúkové, tak som absolvoval aj školenie el. vyhlášky paragraf 22.
Taktiež som mal na starosť údržbu tel. vedení, ktoré boli určené na dialkové spúštanie sirén, takže som robil to isté čo tratový dozor pre údržbu vedení tel. liniek pre telefónne prístroje. To v podstate znamenalo, že ak bol pár na spúštanie sirény prerušený niekde spúšťacou skriňou sirény a najbližšou tel. ústredňou, bolo nutné nájsť miesto prerušenia čo znamenalo prejsť pešo všetky káblové rozvody od káblovej komory ústredne, traťový rozvodm sieťové rozvody, účastnícke rozvody, rôzne rozvody po stĺpoch a budovách až po spúštaciu skrinu sirény v konkrétnej budove. Niekedy to bolo na niekoľko dní, hlavne ak siréna bola v starých budovách ako nemocnice, či rôzne fabriky a samozrejme opraviť to, prípadne ak bol tel. kábel v zlom stave - zvodový - zatečený, požiadať káblovú údržbu o opravu/výmenu kábla či natiahnutie nového, čo niekedy bolo o kopaní alebo ťahaní káblov po stĺpoch.
1993-1994 povinná vojenská služba VÚ 7863 Nové mesto nad Váhom.
Po prímači som najprv mal na starosť mobilnú elektrocentrálu 15kWA (motor Tatra603A s generátorom) a teda som behal po cvičeniach kde najprv sa zavŕtal uzemnovací kolík do zeme a pripojil k elektrocentále, potom naštartovať motor, nastaviť otáčky aby bola frekvencia 50Hz, no keď bolo -20°C tak mu bolo treba pomôct tým, že sa do nasávania hrdla karburátora nalialo pár deci benzínu... Keď už to bežalo tak elektrocentrálu zakryť maskovacou plachtou. Neskôr som dostal do údržby pobočkovú tel. ústredňu UE200 a MB prepojovač na nadstavbe PV3S M2. Auto sa predtým používalo len na KVK (krátkodobý vodičský kurz), keďže bolo len rok staré a teda nič v nom nechýbalo a zároveň s UE200 nikto nevedel robiť. Bola to ústredna riadená Z80 CPU s elektronickým spojovacím polom a mala rôzne funnkcie programovania oprávnení. Taktiež tam boli záložné akumulátory luhové Nicd a kazetový magnetofón na čítanie a ukladanie naprogramovaných nastavení ústredne. Takže zase som behal po cvičeniach, programoval ústrednu robil spojovateľku a samozrejme opravoval, čo sa pokazilo vrátane telefónnych prístrojov. Ak nebolo cvičenie, tak som chodil do autodielne nastavovať zapalovanie na sovietskych autách ako UAZ, ZIL či GAZ, robil som údržbu olovených akumulátorov pre autá - čistenie sulfatovaných článkov, testovanie vnútorného odporu, nabíjanie a pod. Prečítal som si o tom v vojenskej knižnici a našiel spôsob ako oživiť problémové články a tak staré akumulátory na vyradenie znovu vrátiť do života. Výnimkou neboli aj opravy telefónnych rozvodov v kasárnach a niekedy aj nejakú vežu či TV vojakov z povolania. Bola to výborná možnosť ako prežiť život na vojne niečim zmysluplným, teda nie chlastať pivo v krčme... Nikoho nezaujímalo ako to opravím, len aby to nič nestálo a keď som niečo potreboval musel som použiť to čo bolo v kasárnach. Napr. som dostal úlohu vyrobiť šablony na striekanie čísel na ŠPZ. Tak som použil, čo bolo... To znamená čísla z nástenky, tabulky pozor-el. zariadenie na ktoré som obkreslil čísla a vyrezal skalpelom z ošetrovne pripevneným k trafopájke kde hrot sa o skalpel opieral aby ho rozpálil a potom do plastovej tabuľky vyrezal poredné čísla a tým sa z tabuliek stala šablona s číslami.
2 mesiace pred civilom som dostal ponuku robiť aj po vojne to isté teda údržbu UE200 ako vojak z povolania, čo som odmietol.
Po vojne som ešte rok robil na VES a potom som vyhral konkurz na technického pracovníka SPVV (Stredisko Pre Výskum a Vývoj) Prevádzkové laboratórium pod Riaditeľstvom telekomnikácii.
Išlo o veľmi zaujímavú prácu vo vývojom teame elektroniky.
Toto laboratórium vyvíjalo rôzne testovacie zariadenia pre potreby telekomunikácii ako napr. elektronický volací stroj pre PK201 a PK202, neskôr aj pre P51, ktoré sa nakoniec začali vyraďovať. Ďalej sa tam vyvíjal a vyrábal výkonový DC-DC menič zo 60V na 48V pre napájania medzinárodnej tel. ústredne Ericsson, rôzne spínné zdroje v tom čase s IO UC3842, merač hustoty prevádzky riadinený mikropočítačom na spojovacích káblov medzi ústredňami, ktorý skenoval koľko vedení z káblu je momentálne obsadený a tak zbieral dáta, podla ktorých sa potom vyhodnocovalo, či počet spojovacích vedení medzi ústredňami je dostačujúci alebo treba počty rozšíriť aby nedochádzalo k stavu, keď spojovacie vedenia v určitých časoch špičky boli všetky obsadené a už nikto ďalší by sa nedovolal. Okrem iného sa v laboratóriu testovali a porovnávali nové zariadenia pre použitie v telekomunikačnej sieti ako napríklad PCM združovacie zariadenia za účelom vybrať od ponuky výrobcov najspolahlivejšie zariadenie. Taktiež sa tu riešili začiatky ISDN. V roku 2000 bol celý koncern telekomunikácie predaný Deutsche telecom a jednu z prvých vecí čo urobili, bolo zrušenie tohoto laboratória. Ja osobne som začal s odblokmi a opravami mobilných telefónov GSM, čo som robil sám a teda som začínal od nuly a všetko som sa naučil sám. Neskôr som pracoval v auorizovanom servise Nokia, Siemens-Benq, Samsung CMS sro a Mobilask. V určitých obdobiach keď nebola lepšia práca som robil aj montáže a ťahanie káblov, servis výťahov či montáže registračných pokladníc či servis váh. Z tohto obdobia spomeniem, že som vyvinul a urobil interface pre prepojenie Váhy Omron a registračnej pokladnice PS2000 aby bolo možné po odvážení tovaru a stlačení tlačidla typu tovaru, nar. jablká ihneď nablokovať vypočítanú sumu z odváženej hmotnosti jabĺk. Za tento interface som nič nedostal, lebo si mysleli, že ho skopírujú avšak keďže tam bol jednočipák, kde som program po odladení uzamkol, tak nič neskopírovali. Takže ked som pochopil, že niesú ochotní za to zaplatiť, tak som dal výpoveď. V servise výťahov to bolo zaujímavé, pretože som mohol opravovať riadiace jednotky výťahov avšak platovo to bolo rovnaké ako obyčajný mechanik výtahov a tak som odišiel.
V roku 2007 som bol prijatý ako hl. technik do firmy na servis výherných automatov, kde som najprv ja sám začal opravovať lcd monitory, neskôr herné PC, rulety a všetko čo okolo toho ešte je. Neskôr som zaučoval na určité opravy novo projatých ludí. Toto trvalo do roku 2017.
Odvtedy sa venujem len servisu TV aj keď posledný rok už je to skôr špecializácia len na MB a Tcony a zdroje. Posvetlenie displejov už si dokáže opraviť kde kto aj keď je otázne s akým výsledkom...
Takže tak asi o mne. A je tam minimálne ešte ďalšich 10 odborov ktoré som robil, ale nie dlho ako napr. automechanika, autoelektrikára, diagnostiku benzínových motorov, elektronické reklamy, autolarmy, objektové alarmy, počítačové siete...
A myslím, že ešte toho aj veľa bude...