Ahoj, skultúrňujem murovanú pivničnú kobku bytu: dávam omietky. Radšej mám klasiku: takže piesok, vápno, cement. Dával som aj trocha klébru: nech sa zlikvidoval. Dve rožné steny sú základy domu, ktorých niekoľkocentimetrové nerovnosti som najprv vyrovnal starou škridlou, to nahrubo vyspravil do rovín, na to omietku, a tú proti oderu zagletoval "pálenou" maltou (cement, piesok).
Teraz by som dal riedky základný pačok, na to vrchný, so štamprlou fermeže.
Omietky som robil postupne po kúskoch, vždy ako bolo trocha času, z 20 ročných nevyužitých zásob, ktoré som ponechal v byte, než som ho "navždy" zamkol: síce boli v suchu a kľude, ale asi už "prošlé": cement s klébrom boli hrudovité, to som rozbil, no myslím že súdržnosť omietky nie je ako by mala byť, mám pocit že je "sypkejšia". Možno som aj pomer materiálu nie vždy dal dobrý: miešal som to vždy kelňou vo vedre, odhadom. Zagletovaním sa to síce scelilo a spevnilo,
ale uvažujem, či by nepolepšilo, keby sa tam hĺbkovo vpil penetrák.
1. Neviem ako sa majú k sebe penetrák a pačok: či na penetrák potom pačok, alebo či práve pačok nie je miesto penetráka, atď atď, čiže ako je vhodné postupovať:
2. popri tom, že vápnový povrch by súčasne urobil akúsi dezinfekciu. Tá síce v úvode nebude potrebná, keďže je nová omietka, ale uvažujem či by vápno nebolo vhodnejšie proti všelijakým všelezom: rybičky a pod., než final vymaľovanie farbou, alebo naopak, či sa takéto všelijaké potvorky na vápne dokonca nepriživia.... Alebo je lepšie ako povrch (biely, aby bolo na ňom všetko lezúce vidno) použiť za týmto účelom niečo iné?
Omietka
Moderátor: Moderátoři
Kamarát robil strop v heraklitovom domku - na strope ešte pôvodná omietka na trstine... Miestby stavebník mu poradil na tú nesúdržnú omietku nejaký "fasádny" penetrák (na značku by som sa musel opýtať, ale zrejme ich moc druhov nebude). Omietka sa "scelila" prestala sa trúsiť- aj do hĺbky..na to potom dal sieťku a final... že vraj super.
Kto vie, ako by sa to po napenetrovaní potom maľovalo, ale bežnou interiérovou farbou asi dosť blbo, ale zase nejaká fasádna akrylovka by to zrejme zvládla.
Kto vie, ako by sa to po napenetrovaní potom maľovalo, ale bežnou interiérovou farbou asi dosť blbo, ale zase nejaká fasádna akrylovka by to zrejme zvládla.
Otkundes píše: Nejvýš tak vápno, nebo hlinka.
Hlinka za vyšší vlhkosti a teplotě pod cca 15 st začne časem plesnivět. Levný je vápno, dražší jsou vodopropustný silikátový nátěry.
Když jsme s bráchou stavařem sanovali sklep, obouchali jsme to až na cihlu, vyškrábali spáry a pak se na to naházela směs písku, cementu a nějaký srágory, která se dávala asi dvoudeci na míchačku a tu omítku tak nějak napěnila. Hrozně blbě se to házelo, spíš se to muselo natahovat a nakonec, když už to bylo dost zavadlý, se to muselo mezi platlema strhnout aby se na povrchu otevřely póry. Nesmí se na to dávat žádná povrchovka. Je to skoro 30 let a sklep je stále suchej.
Jirka
Proč mi nemůže všechno chodit hned ?!!
Proč mi nemůže všechno chodit hned ?!!
Zpevňování sypajících se omítek penetrákem jsem zkoušel na staré chalupě a funguje to jen v povrchové vrstvě. Což je špatně, protože nejpevnější musí být vrstva na cihlách/kamenech. Jinak se to časem odloupne.
Takže bych to nechal a přetřel vápnem. A až to opadá, tak znovu a lépe.
Těch 20 let je na vápno strašně moc. Pokud zhrudkovatěl cement, tak vápno skladované ve stejných podmínkách muselo být už zreagované, fakticky mletý vápenec.
Takže bych to nechal a přetřel vápnem. A až to opadá, tak znovu a lépe.
Těch 20 let je na vápno strašně moc. Pokud zhrudkovatěl cement, tak vápno skladované ve stejných podmínkách muselo být už zreagované, fakticky mletý vápenec.
Materiál bol ponechaný v rozdielnych miestnostiach, ale skladovacie podmienky áno rovnaké: vlhkosť bytová: čiže v celku nízka... Cement som vždy do zásoby na prach prepasíroval cez staré drôtené kuchynské sito, tú trochu klébru vždy rozbil v naberačke, vápno tiež vždy predzásobil: vopred zalial do iného vedra: potom už len potrebné množstvo masy vždy odobral: problémové sa mi nezdalo... Nejaká rozsypavá tá omietka nie je, nevyzerá že by mala robiť problém, len na oter rukou bola na môj vkus povoľnejšia akosi viac... To spevnenie len tak pre istotu...
Čo sa týka vlhkosti v kobke, pred prácami som v nej nameral tak 65-70% (čidlo z čínskej Lidl meteo, ale porovnané s vlasovým vlhkomerom: myslím že ukazuje dobre). Na skladovanie vecí (bežných domácich) sa mi to zdá dosť, ale mám za to, že túto vysokú vlhkosť spôsobilo vyústenie teplovodného kanála (UK a voda do bytovky) spolu s vyrúbaným otvorom práve do mojej kobky... Keďže prišla potreba kobku využívať, vyhádzal som kostry potkanov z nej, otvor zamuroval tak že aby som nebol pes tak cez moju pivnicu som vyrobil odvetrávanie ich kanála 70-tkou rúrou s vyústením na chodbu pivníc (čuchať to nemusím), a nechal im tam namiesto vyrúbanej diery revízny otvor 20x20, ktorý osadím dvierkami a škáry zalepím proti prestupu drobnej hávede. Revízny otvor však zadvierkujem až nakoniec, aby bol počas mokrých prác aký-taký pohyb vzduchu v kobke... Dúfam že vlhkosť tým klesne na prijateľnejšiu hodnotu...
Aj keď inak kobka vyzerá relatívne suchá, aj tak by som omietku nerád premenil v plast nejakým intenzívnym prípravkom... Teraz som ale v rozpaku: keďže oni u penetráku uvádzajú paropriepustnosť, a pri tom hĺbkovom prienik pri správnom použití až do 2 cm, tak neviem...
Čo sa týka vlhkosti v kobke, pred prácami som v nej nameral tak 65-70% (čidlo z čínskej Lidl meteo, ale porovnané s vlasovým vlhkomerom: myslím že ukazuje dobre). Na skladovanie vecí (bežných domácich) sa mi to zdá dosť, ale mám za to, že túto vysokú vlhkosť spôsobilo vyústenie teplovodného kanála (UK a voda do bytovky) spolu s vyrúbaným otvorom práve do mojej kobky... Keďže prišla potreba kobku využívať, vyhádzal som kostry potkanov z nej, otvor zamuroval tak že aby som nebol pes tak cez moju pivnicu som vyrobil odvetrávanie ich kanála 70-tkou rúrou s vyústením na chodbu pivníc (čuchať to nemusím), a nechal im tam namiesto vyrúbanej diery revízny otvor 20x20, ktorý osadím dvierkami a škáry zalepím proti prestupu drobnej hávede. Revízny otvor však zadvierkujem až nakoniec, aby bol počas mokrých prác aký-taký pohyb vzduchu v kobke... Dúfam že vlhkosť tým klesne na prijateľnejšiu hodnotu...
Aj keď inak kobka vyzerá relatívne suchá, aj tak by som omietku nerád premenil v plast nejakým intenzívnym prípravkom... Teraz som ale v rozpaku: keďže oni u penetráku uvádzajú paropriepustnosť, a pri tom hĺbkovom prienik pri správnom použití až do 2 cm, tak neviem...
Nevím, jestli jsem to správně pochopil, ale tys použil 20let(!) starou směs na výrobu vápenocementové omítky či malty? Píšeš o drcení hrud a prosívání cementu. To přece nemůže fungovat. Hroudy vznikly proto, že reakce už proběhla (vlhkostí ze vzduchu) a už to nebude držet pohromadě. Je to jako bys rozemlel obouchanou starou omítku, promíchal znovu s vodou a čekal, že to bude pevné.
Já jsem použil "jenom" rok starou maltovou směs. Byla v "suché" garáži, v načatém pytli. A musel jsem to pak všechno dělat znovu. Malta se dala odrolit prstem a hrudky rozmáčknout mezi prsty. Schovávat nevyužité balení směsi nemá smysl. Leda možná jako zdroj písku.
Ale třeba to u omítky nevadí. Když se na ní nebude mechanicky působit, tak nevadí, že je to v podstatě uschlý písek. Pokud sama neopadá.
Já jsem použil "jenom" rok starou maltovou směs. Byla v "suché" garáži, v načatém pytli. A musel jsem to pak všechno dělat znovu. Malta se dala odrolit prstem a hrudky rozmáčknout mezi prsty. Schovávat nevyužité balení směsi nemá smysl. Leda možná jako zdroj písku.
Ale třeba to u omítky nevadí. Když se na ní nebude mechanicky působit, tak nevadí, že je to v podstatě uschlý písek. Pokud sama neopadá.
Možno moderné chemizované omietkové zmesi podliehajú degradácii skôr než cement, vápno: mám ich tam tiež, môžem príležitostne vyskúšať; a u sadry by som to nečakal: veď všetky tie veci sme mali bežne v RD v starej hosp. časti k dispozícii celé roky a nikto nič neriešil: také fajnovky, že do roka spotrebovať, to by ma naši hnali...
Včera som bol zagletovanú omietku obhliadnuť, povrch je sklovito pevný. Tak dúfam že podrží aj základ a časom sa nezmení... So zbytkom materiálu už riskovať nebudem, ani nemám kde: pivnicu mám za sebou, a keď v budúcnosti náhodou príde na dokončenie bytu, doprajem mu nové...
Pýtal som sa v Den Braven: ich hĺbkový penetrák ide vraj do mikroštruktúr, ich nano hĺbkový do nanoštruktúr: údajne v súlade so skúšobňou vydaným certifikátom. Čísla som z nich nedostal, s vyhľadaním technického listu napriek prejavenej ochote som ich kvôli mojej pivnici netrápil: no kdesi som čítal práve o rozdielnosti penetrákov: veľkosti makromolekuly akrylátu v prostriedku: a teda o účinnosti skutočnej a neskutočnej: keď v prvom prípade sa pohybuje údaj v desiatkach, v tom druhom "len" v stovkách nm...
Musel by som čítať technické listy všetkých výrobcov, a vyberať to najvhodnejšie... Dôležitejšie pre mňa teda zostali praktická informácie: pri použití hĺbkovej penetrácie môže byť problém pri maľovaní (na čo som bol upozornený tuším už vyššie), pri použití nano penetrácie zvlášť, a ešte viac ak sa použije penetrácia tak, že množstva jej mikročiastočiek na povrchu ošetrovanej plochy zostane priveľa:
čiže buď použitím nesprávneho ("hustejšieho") pomeru vzhľadom na povahu ošetrovaného materiálu, alebo použitím nadmerného množstva: napríklad ponechaním kaluže (ktorá svojou výškou hladiny akoby vytvára mnohoposchodovú vrstvu: no a odparením tekutej zložky zostanú čiastočky v počte všetkých týchto "zrútených" poschodí na jednom povrchu),
kedy môže omaľovaná plocha vytvárať fľaky.
Takže je to o kompromise: použitia penetráku schopného preniknúť do hĺbky 1 - 2 cm, a tak spevnenia podkladovej štruktúry omietky, alebo použitia ich S-T70, ktorý pre účely maľovania zabezpečuje rovnomernosť povrchu, avšak preniká iba plytko pod povrch plochy, prípadne za rovnakých podmienok použitia penetráku priamo maliarskeho.
Údajne je taktiež vhodný postup použiť na spevnenie penetrák nano a na to potom na zrovnomernenie S-T70: čo sa mi už ale zdá pre môj účel zaleptanie priveľké...
Po napenetrovaní pokračovať vápnom vraj nie je problém...
Keď stena úplne uschne, vidím to na riedko zriedený nano, nemalo by to nič pokaziť, a na zjednotenie farby plochy vápno: s už uvedenou klasickou štamprlou fermeže: aby bolo vidno možnú háveď: je to dúfam vhodnejšie ako maliarska farba: a na miernej fľakatosti v pivnici nezáleží...
Včera som bol zagletovanú omietku obhliadnuť, povrch je sklovito pevný. Tak dúfam že podrží aj základ a časom sa nezmení... So zbytkom materiálu už riskovať nebudem, ani nemám kde: pivnicu mám za sebou, a keď v budúcnosti náhodou príde na dokončenie bytu, doprajem mu nové...
Pýtal som sa v Den Braven: ich hĺbkový penetrák ide vraj do mikroštruktúr, ich nano hĺbkový do nanoštruktúr: údajne v súlade so skúšobňou vydaným certifikátom. Čísla som z nich nedostal, s vyhľadaním technického listu napriek prejavenej ochote som ich kvôli mojej pivnici netrápil: no kdesi som čítal práve o rozdielnosti penetrákov: veľkosti makromolekuly akrylátu v prostriedku: a teda o účinnosti skutočnej a neskutočnej: keď v prvom prípade sa pohybuje údaj v desiatkach, v tom druhom "len" v stovkách nm...
Musel by som čítať technické listy všetkých výrobcov, a vyberať to najvhodnejšie... Dôležitejšie pre mňa teda zostali praktická informácie: pri použití hĺbkovej penetrácie môže byť problém pri maľovaní (na čo som bol upozornený tuším už vyššie), pri použití nano penetrácie zvlášť, a ešte viac ak sa použije penetrácia tak, že množstva jej mikročiastočiek na povrchu ošetrovanej plochy zostane priveľa:
čiže buď použitím nesprávneho ("hustejšieho") pomeru vzhľadom na povahu ošetrovaného materiálu, alebo použitím nadmerného množstva: napríklad ponechaním kaluže (ktorá svojou výškou hladiny akoby vytvára mnohoposchodovú vrstvu: no a odparením tekutej zložky zostanú čiastočky v počte všetkých týchto "zrútených" poschodí na jednom povrchu),
kedy môže omaľovaná plocha vytvárať fľaky.
Takže je to o kompromise: použitia penetráku schopného preniknúť do hĺbky 1 - 2 cm, a tak spevnenia podkladovej štruktúry omietky, alebo použitia ich S-T70, ktorý pre účely maľovania zabezpečuje rovnomernosť povrchu, avšak preniká iba plytko pod povrch plochy, prípadne za rovnakých podmienok použitia penetráku priamo maliarskeho.
Údajne je taktiež vhodný postup použiť na spevnenie penetrák nano a na to potom na zrovnomernenie S-T70: čo sa mi už ale zdá pre môj účel zaleptanie priveľké...
Po napenetrovaní pokračovať vápnom vraj nie je problém...
Keď stena úplne uschne, vidím to na riedko zriedený nano, nemalo by to nič pokaziť, a na zjednotenie farby plochy vápno: s už uvedenou klasickou štamprlou fermeže: aby bolo vidno možnú háveď: je to dúfam vhodnejšie ako maliarska farba: a na miernej fľakatosti v pivnici nezáleží...