Kto fasoval na výsvečku trojky, štvorky, šiel na humanitné vedy alebo pedagogiku. Vivat academia. Ale na výskum bieleho privilégia, menštruácie u transrodových žien či iných perspektívnych odborov, ozaj netreba ovládať fourierove transformácie.
Ešte mi nedá opomenúť ZŠ (môj ročník 1999-2008), kedy boli rôzne šikanózne entity s íkvé tykve, v minulosti radené do rôznych osobitných škôl, už toho času pekne inkluzívne naintegrované a vystavené s papierikmi dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia, snáď i anencefália. Častokrát z toho nemali nič, len boli sprostí ako bota. Ako je tomu dnes, si radšej nepredstavujem... musí byť slušné panoptikum opíc.
Tým myslím slovenské školstvo a moju skúsenosť s ním. Ako je tomu na opačnej strane rieky Moravy si nedovolím porovnávať, asi by to bola podpásovka. I keď, niektoré veci už asi doháňame... tri dekády od rozdelenia.
Minulý rok som mal tú česť si spraviť rádioamatérske skúšky, ktorých okruhy som sa naučil jak štátnice. Na test prišli aj jedinci, ktorí nepoznali Ohmov zákon či nevedeli, že majú v elektrickej zásuvke striedavý prúd; nie ešte tak popísať superhet či audion. A zase, skúšajúci z úradu (mladí) ďalej bazírovali na dnes už neplatnom "vlevo fáze, vpravo nulák"...
Idiokracia od Mike Judga mala byť komédia, nie dokumentárny film.