ST 12/66 - prvý článok v ST o "cermetoch" (CERamic METal) uverejnili inžiniery z Lanškrouna. Podľa článku cermety sa objavili v 1959. Je tam pekné vysvetlenie o štruktúre lakosadzovej a cermetovej vrstvy. Píše sa o štruktúre Ag-Pd-sklo (nie keramika).
ST 3/67 - ďaľšie údaje o cermete, spomenuté sú firmy na západe, ktoré už v tom čase vyrábali cermetové potenciomtre. Potom sa zase uvádza, že cermet môže byť kompozit obsahujúci borosilikátové sklo, nie keramiku.
ST 7/68 - technologický článok o pokusoch prejsť od sieťotlače cermetovej vrstvy k rozprašovaniu AR, Cr a NiCr spolu s SiO2.
ST9/67 - tu je dobrá poznámka k tomu, že zmesi kovu a skla nepatria medzi cermety, pretože sklo nepatrí do keramickej skupiny.
Otázne je, či vyrábané potenciometre TP100 atď. používali skutočný cermet, alebo zmes kovu a skla. Možno by to stálo za rešerš, ale teraz študujem iné veci
Sinclair sa vtedy pomýlil u tých typov, ale to nehrá rolu.
Ja by som to uzavrel tým, že cermetové potenciometre sa do signálových obvodov nehodia (možno dnešný stav je iný). Trimre sú asi v signálových cestách v poriadku, ak sa s nimi často nehýbe, aby sa nepoškodila vrstva. Tejto zásady sa budem prípadne držať. Plánujem dať do prijímača TP095 na vyváženie zmiešavačov. Nakoniec nie je problém dať na dosku footprint pre uhlíkové TP110 a osadiť tam cermety TP095. V prípade problémov vymeniť za TP110.