Lampový zeslovač
Moderátor: Moderátoři
Jinak tak vysokej proud zvolil autor proto aby dosáhl co největšího výkonu v čisté A třídě. Selskej výpočet říká: I klidovej x Z repráku x I klidovej = výstupní výkon v čisté A třídě.
Regulaciu kludoveho prudu nieje problem zaviest. Ved G trandaku Q4 je cez odpor 100R pripojene na referencne napatie zenerovej diody (5,1V). Ak G pripojim nie priamo na zenerku ale cez trimer (delic napatia) tak ziskam plne regulovateny zdroj prudu. Trimrom si potom mozem nastavit kludovy prud aky chcem. Pripadne este mozem zvysit ZD na 6,8V a tak zvysit rozsah regulacie.
Ale stale nechapem. Preco tam akoze nieje tabilizacia prudoveho zdroja???? Ide o to ze trandak Q4 v prudovom zdroji sa rychlo zohreje a jeho tepelny koeficient je kladny tak sa viac otvara a tecie cezen vycsi prud????? Prosim povedte mi jednoznacne uz sa to pitam 3 krat
Ak je tomu tak nemal by byt problem so stabilizaciou. Ak je Q4 zapojeny ako prudovy zdroj, predpokladam ze na R14 by malo by napatie rovne napatiu na zenerke - ubytok na prechode tranzistoru. Toto napatie stupne len v pripade ak prudovy zdroj "vyrovnava" vykiny prudu. Teda klesne velmi rychlo spat na napatie zenerke. ....
Ak sa zohriatim trandaku Q4 zvysi prud cez zroj tak sa to odzrkadly na napati na odpore R14 ktore stupne. Preto by som tam dal klasicky NPN tranzistor Emitor na zem. B cez RC (integracny) spomalovacy clen zapojit na privod S Q4. Inegracny clen preto aby mal pomocny obvod urvitu casovu konstantu a zaberal pozvolna. A kolektor by som pripojil cez odpor na G trandaku Q4. Fungovalo by to tak ze ak sa zvysi napatie na R14 viac sa otvori pomocny NPN tranzistor ktory privre Q4 a tak sa prud prudoveho zdroja opat znizi a bude stabilizovany. Mozno blbost ale napadlo m to takto:)
Este by som sa chcel spytat aku vyhodu ma ta aktivna zatac na anodach lampy voci klasickym odporom?
Otázka je,jak moc to bude lítat s tou teplotou,pokud se například sníží ohřátím napětí Ug ze 4V na 3V,zvedne se klidový proud z 3,3A na 6,36A. Ale jak jsem psal víš,s jedním párem těch IRF bych se neodvážil jís s klidovým proudem nad 1,5A ,jinak se to nebude dát uchladit.
K té aktivní zátěži: Toto se používá u tranzistorových zesů běžně. Nevím jak je tomu u lamp,ale u tranzistorů jde o to že aktivní zátěž udržuje pracovní bod vstupního dif. zesilovače na hodnotě při které má nejlepší parametry(nejmenší šum atd).
Neviem co je na kontaktoch rele zle?. Urcite je to viac koser nez spinanie pomocou polovodicou a podobne. Napriklad ta lampa ma az devet kontaktou. Tiez potak na vstupe alebo zopar poistiek ktorimi to budes istit su kontaktove zalezitosti.
Rele je dvolezite aj koli prepetovej ochrane co ked sa ti na vystupe objavy pri poruche napajacie napatie zroja 35V to repraku davam 15sekund a potom mu vyleti dusicka.
Jinak sendyx má v podstatě pravdu,různí hiendoví šílenci by ti dovedli hodiny vykládat jaký obrovký vliv má relé ve výstupní části na výsledný zvuk
Pokud zvětším proud druhým systémem elky,aktivní zátěž (Q2) dorovná rozdíl spět na nastavenou hodnoru proudu,tím pádem dojde k SS poklesu napětí na C Q2. Tím se ovšem zvětší bázový proud Q1 a na jeho kolektoru dojde k SS nárustu napětí,což ovšem má za následek přivření tranzistoru Q5,na výstupu zesu dojde k poklesu napětí = záporná spětná vazba-invertující vstup. Tudíž Q2 ovlivňuje Q1,ale Q1 ne Q2.
Alebo tu spatnu vazbu zaistuje diferencny zosilnovac a mozem si ho predstavit ako OZ s invert. a neinvert vstupom.
Neviem preto lebo v lapacoch je jedna mriezka vyzdy pre striedavy signal uzemnena a spatna vazba je zavedena do katody.