Radioaktivní zářiče
Moderátor: Moderátoři
Jenže, tady se již vzdalujeme od původního tématu a myslím, že Custovo vysvětlení z odkazu od rnbw, je postačující.
Další problém je, zda po ozáření, se materiál tranzistoru (pouzdro, přívody, Ge, patka) a jeho okolí v přístroji, "nevybudí" a nestanou se sekundárními zářiči, které budou zpětně přesnost přístroje ovlivňovat.
Kdysi nám to bylo vysvětlováno tak, že gama záření patří do skupiny těch částicových (korpuskulárních) záření. Při zásahu PN přechodu, v místě dopadu částice, prý dojde k místní destrukci přechodu, čímž tímto místem začne unikat trvalý proud. To má za následek zvýšení závěrných proudů a celkové zhoršení parametrů tranzistoru, až po jeho destrukci.
Možná je dnešní křemíková technologie odolnější a vědecké poznatky jinde, než v dobách tzv. studené války...
sekundarne vybudenie je nepravdepodobne co sa tyka kremika (teda aspon o kremikovych ziaricoch som nepocul)... zelezo v jeho kovovom obale by mohlo byt ale zelezo je vcelku stabilne takze akykolvek foton schyta tak ho vrati hned spat (s najvacsou pravdepodobnostou)...
ano, to co pisete ze dochadza k postupnemu zhorseniu parametrov tranzistora je pravda ale tie tranzistory by mali zniest toho dost, aby to nejako zacalo ovplyvnovat ich presnost...
dnes uz existuju vyrobcovia suciastok specialne pre taketo aplikacie (suciastky su oznacene ako "radiation hardened" teda posilnene voci vplyvu ziarenia) avsak stale sa to skuma, kedze aj japonci mali problem s robotmi vo fukushime..
pridavam clanok, ktory som vypracoval ked som sa podielal na podobnom vyskume v Nemecku v GSI... je tam jeden pekny graf, ktory ukazuje ako sa meni charakteristika MOS tranzistora so zvysovanim davky (dose)
http://www.sendspace.com/file/3cefnp