Stavy spínačov.
Moderátor: Moderátoři
Zle zapojené čosi okolo komparátora...
Na tej tvoje schéme minimálne chýba prepoj
Na tej tvoje schéme minimálne chýba prepoj
- Přílohy
-
Tvoja_Automatika.PNG- (50.96 KiB) Staženo 38 x
Ten prepoj som dorobil. aj prepoj okolo spúštacieho obvodu som dorobil a aj tranzistory som dal BS170 a 250. Takouto sinusovkou sa potom otvára aj ten p mosfet. Ona prelezie aj cez hradlo. Pokusim sa to odfoťiť. dam sem foto ak mi to pojde. Inak nerobi to vzdy, len niekedy sa to akokeby roztrasie a potom svetielkuju aj ledky.
Šak prave to mi nieje jasné prečo to toto robí. Toto je foto na pine č.4 OZ resp napätie na kondenzátore. Na druhom kondenzátore je podľa osciloskopu skoro napájacie napätie, bez pulzov a pod. ak tam vsak su nejake kratke pulzy nemusim ich vidiet. je to merane na rozsahu 1V/ dielik. ta sinusovka je v podstate signal zo snimača.
- Přílohy
-
- DSC06327.JPG
- (141.76 KiB) Staženo 38 x
Toto je ono. nemal som tam Tusim VCC na OZ to som prepojil drôtom.
- Přílohy
-
automat.pdf- (91.42 KiB) Staženo 56 x
Ahoj. Tak už som nato došiel. Na spoji R12 a 13 som mal zle spravený prekov. teraz to funguje perfektne. Ešte ma napadlo také zlepšenie.
Nedalo by sa spraviť aby po ukončení merania vypol stykač? Tam by ale bola najvodnejšia taká podmienka, aby vypol vtedy, keď sa zastabilizujú obe červené led a budú držať na jednej pozícií cca 5sekund. Inak tá stabilizácia led prebehne počas doby nábehu červených led, ktorý je cca 5 sekund. Nieje vidno ako sa led zužujú k sebe, lebo počas tohto procesu nieje ešte preklopený IC4C. To ale nevadí a ak by to aj vadilo, zrejme by sa to dalo upraviť hodnotou C7.
Nedalo by sa spraviť aby po ukončení merania vypol stykač? Tam by ale bola najvodnejšia taká podmienka, aby vypol vtedy, keď sa zastabilizujú obe červené led a budú držať na jednej pozícií cca 5sekund. Inak tá stabilizácia led prebehne počas doby nábehu červených led, ktorý je cca 5 sekund. Nieje vidno ako sa led zužujú k sebe, lebo počas tohto procesu nieje ešte preklopený IC4C. To ale nevadí a ak by to aj vadilo, zrejme by sa to dalo upraviť hodnotou C7.
To už máš hotovú hriadeľ aj s kolesom?
Počas jednej otáčky koleda svieti iba jedna led.
Aby sa dalo zistiť, že sa jej poloha 10...20 otáčok nemení by bolo treba veľmi veľa pamätí.
Aj teraz sa môže stať, že poloha max CHYBA bude na hranici 5° a bude preskakovať medzi dvomi LED po každej otáčke.
Stop sa môže urobiť nejakým časovačom 5...10s po štarte.
Blokovanie LED po štarte sa dá skrátiť, alebo zäčšiť kondenzátoru 47µF aj na 220µF. Proces hľadania maximalnej hodnoty CHYBA sa spomalí.
Ten proces neprebieha lineárne, lebo sa kondenzátor nabíja-vybíja iba odpormi (R12, R13) do napätí nie moc vyšších od hraníc min-max. signálu CHYBA. Ideálne by bolo miesto odporov urobiť zdroje prúdu 250µA a 2,5µA.
Jednoducšia verzia lepších zdrojov prúdu by vyžadovala aspoň zväčšenie napájania odporov z VCC/GND na +25V/-25V. Potom by sa musel zmeniť(zložitejší) aj spínací obvod odporu smerom k +25V.
Tak ako je to navrhnuté sú splnené minimálne podmienky fungovania.
Tvoja technológia výroby plošných spojov už pri takomto rozsahu zapojenia je hlboko pod potrebou.
Dá sa to vylepšiť (aspoň spoľahlivosť- myslím na odolnosť voči rušeniu) 3., 4, "vrstvou" rozvodu GND a VCC mimo vrstvy spojov...tzv. lištami GND a VCC (niekedy sa im hovorilo aj "napájacie hrebene").
Dávali sa na plošný spoj horizontálne, alebo vertikálne a GND a VCC prívod k IO išiel priamo-(krátko) k príslušnej lište.
Lišty sa potom premosťovali niekoľkými keramickými kondenzátormi prispájkovaných priamo na lišty.
Takáto technológia umožnila zvýšiť hustotu číslicových IO. Pri ostatných obvodoch to pomáha menej.
(To sme sa ešte dostali len do 60-70.rokov minulého storočia
)
Naspäť k jednoduchému plošnému spoju sa vracia pomocou programovateľných obvodov, npr. jednočípové kontrolery- µPočitače.
Dnes už "za málo peňazí-veľa muziky".
Rýchla realizácia minimálne vyžadovaných funkcií. Potom voľné pole pre fantáziu v rozsahu reality.
Počas jednej otáčky koleda svieti iba jedna led.
Aby sa dalo zistiť, že sa jej poloha 10...20 otáčok nemení by bolo treba veľmi veľa pamätí.
Aj teraz sa môže stať, že poloha max CHYBA bude na hranici 5° a bude preskakovať medzi dvomi LED po každej otáčke.
Stop sa môže urobiť nejakým časovačom 5...10s po štarte.
Blokovanie LED po štarte sa dá skrátiť, alebo zäčšiť kondenzátoru 47µF aj na 220µF. Proces hľadania maximalnej hodnoty CHYBA sa spomalí.
Ten proces neprebieha lineárne, lebo sa kondenzátor nabíja-vybíja iba odpormi (R12, R13) do napätí nie moc vyšších od hraníc min-max. signálu CHYBA. Ideálne by bolo miesto odporov urobiť zdroje prúdu 250µA a 2,5µA.
Jednoducšia verzia lepších zdrojov prúdu by vyžadovala aspoň zväčšenie napájania odporov z VCC/GND na +25V/-25V. Potom by sa musel zmeniť(zložitejší) aj spínací obvod odporu smerom k +25V.
Tak ako je to navrhnuté sú splnené minimálne podmienky fungovania.
Tvoja technológia výroby plošných spojov už pri takomto rozsahu zapojenia je hlboko pod potrebou.
Dá sa to vylepšiť (aspoň spoľahlivosť- myslím na odolnosť voči rušeniu) 3., 4, "vrstvou" rozvodu GND a VCC mimo vrstvy spojov...tzv. lištami GND a VCC (niekedy sa im hovorilo aj "napájacie hrebene").
Dávali sa na plošný spoj horizontálne, alebo vertikálne a GND a VCC prívod k IO išiel priamo-(krátko) k príslušnej lište.
Lišty sa potom premosťovali niekoľkými keramickými kondenzátormi prispájkovaných priamo na lišty.
Takáto technológia umožnila zvýšiť hustotu číslicových IO. Pri ostatných obvodoch to pomáha menej.
(To sme sa ešte dostali len do 60-70.rokov minulého storočia
)
Naspäť k jednoduchému plošnému spoju sa vracia pomocou programovateľných obvodov, npr. jednočípové kontrolery- µPočitače.
Dnes už "za málo peňazí-veľa muziky".
Rýchla realizácia minimálne vyžadovaných funkcií. Potom voľné pole pre fantáziu v rozsahu reality.