PSPICE: Triviálna simulácia VZD = f(teplota)
Moderátor: Moderátoři
PSPICE: Triviálna simulácia VZD = f(teplota)
Mám otázku na tých, ktorí vedia dobre simulovať. Konkrétne v PSPICE. Chcel som sa pohrať so simuláciu Zenerovho napätia a jeho zmeny s teplotou. Použil som modely diod BZX84Cxx z knižnice Philips a s prekvapením som zistil, že s rastúcou teplotu VZD klesá. Začal som na internete pátrať prečo, ale nedopátral som sa. Nenašiel som ani žiadnu simuláciu VZD s teplotou v PSPICE.
Model tej diódy otvorený v editore neobsahuje žiaden teplotný koeficient. Ani textový zápis modelu v lib súbore.
Moja otázka je - mám to chápať tak, že tento model diódy nepočíta so simuláciou teplotného koeficienu VZD? Ten má byť záporný pre diódy s malým VZD, a kladný pre diódy s veľkým VZD.
Na obrázku sú dva obvody, ten druhý má simulovať kompenzáciu VZD s teplotou. Ale výsledkom je, že napätie klesá ešte viac s teplotu - obe diódy majú záporny koeficient.
Vďaka za rady.
https://www.analog.com/en/design-center ... lator.html
Na fóru jsou modely zener. diod i s teplotními koeficienty...
Len ma zaráža, že je opomenutý tak dôležitý parameter v modeloch pre simulátor, ktorý používajú, ako sa hovorí, globálne korporácie, ktorých výrobky zaplavili svet. V niektorých som pracoval, takže viem, kde sa OrCAD Pspice sa používa.
-> bdn - chcem sa naučiť poriadne pracovať v PSpice-e. Podľa mňa je to základ, pretože je to profesionálny nástroj. Mám v počítači aj LTSpice, ale musím sa priznať, že ten ich editačný grafický interfejs mi k srdcu neprirástol. F2, F3, F4, F5, F6... mi príde hrozne obskurné. Možno dnes už majú nejaký normálny vstupný GUI, ja som v tom už dávno nerobil.
Pro běžné typy platí, že zlom je okolo 5,6V (tam bývá součinitel i blízký 0).
kdo ne - hledá důvod.
Ze dvou možností často volím tu třetí.
JirkaZ píše:Pro běžné typy platí, že zlom je okolo 5,6V (tam bývá součinitel i blízký 0).
Áno, je to tak. Len si dovolím dodať, že ako som sa teraz dočítal, úplná teplotná kompenzácia nastáva iba pri určitom prúde Izo - viď. ukážka z knihy od Z. Fibicha - Zenerovy diody. Oblasť krivky pod Izo ukazuje záporný posun VZD s teplotou, oblasť nad Izo ukazuje kladný. Záleži na tom, ktorý jav je pri danom Zenerovom prúde predominantný.
Dokonca sa mi to podarilo aj nasimulovať... Vybral som diódu 1N4733 a pohral som sa s Tbl - musí byť v určitom rozsahu, aby došlo k pretnutiu charakteristík v pracovnej oblasti. Urobil som simulácie pre Tbl = 50, 75 a 45 10-6/°C a je vidieť, ako sa posúva prúd, pri ktorom sa krivky pretnú.
Je to samozrejme mulované pri napájaní diódy zdrojom prúdu, ktorý rozmietam. V praxi by tam bol napäťový zdroj s predradným odporom a VACH by asi vypadala s teplotou trochu inak.
Vie mi niekto poradiť, ako sa riešia problémy s kostrbatým priebehom? Určite sa to objavuje aj v iných simulátoroch, takže je to asi všeobecný problém a možno sú aj nejaké obecné rady, aké sú príčiny. Tuší niekto?
Jedná sa o jednoduchý zosilňovač z BF245 a následným PNP tranzistorom. Je to lineárny zosilňovač, budený malým signálom, ale signál na Drain-e BF245 je kostrbatý a takto sa prenáša ďalej cez PNP tranzistor.
Keď PNP vymažem, tak na Drain-e BF245 je signál harmonický podľa očakávania.
Môže to byť nejaký problém s modelom toho PNP alebo BF245?
Vďaka.
Napadá ma otázka z jednej cimrmanovskej hry: "Pane inženýre, je to vůbec možný?"