Optonica RP 7100
Moderátor: Moderátoři
Optonica RP 7100
Vodorovná os otáčania ramienka je kolmá na ramienko, nie na hrot prenosky. Je to veľký, či zanedbateľný konštrukčný nedostatok?
Zdá sa, že protizávažie na mojom gramofóne je zaseknuté. Vie niekto, ako ho čo najjednoduchšie uvoľniť?
Stroboskop stojí, ale objavujú sa na ňom zákmity. Je to mechanická závada, nestabilita PLL, alebo vlastnosť nejakej neceločíselnej deličky?
Stiahol som z internetu nejaký servisný manuál, ale schémy sú v ňom zle čitateľné. Vie niekto o lepšom?
https://www.vintageshifi.com/repertoire-pdf/pdf/telecharge.php?pdf=Sharp-RP-7100H-Service-Manual.pdf
Použil som teda inžinierskú poučku o väčšom kladive. Podľa stôp na zadnej časti závažia sa zdá, že už aj niekto predomnou a to doslova.Závažie je len nasunuté, čo som nevedel, kým som nevymontoval ramienko a nepozrel sa aj zospodu. Nakoniec nešlo až tak ťažko, ako som čakal. Každopádne v zmontovanom stave som sa bál použiť väčšiu silu, aby som nezničil ložiská. Závažie sa po ramienku posúva len plastovou oskou, ktorá preklzava na vyleštenom povrchu, pričom závažie drhne na nedokonalom opracovaní hrán. Takže lineárna stupnica na koliesku je len na parádu. Až mám pochybnosti, že to vyrobili v Japonsku. Neviem, prečo nie je aj ramienko rozkreslené v servisnom manuáli tak podrobne, ako ostatné časti gramofónu. Je od iného výrobcu a do tohto gramofónu montované ako celok? Zaujímavé sú guličkové ložiská. Podľa internetov majú také ložiská aj gramofóny Technics.
Je potřeba si o tom mnoho věcí nastudovat. Gramofon bohužel není PLUG AND PLAY
Termíny jako: přesah, azimut, VTA, nastavení přenosky v headshelu pomocí šablony na nějakou křivku podle jmen několika pánů, nastavení váhy, antiskatingu a další pojmy, víme o co jde? Pokud ne, tak jedině hodně studovat. Bez základních znalostí jsou veškeré rady pro nastavení gramofonu k ničemu
Vašek
Hodně o gramofonech a jejich konstrukci všeobecně, se dalo pochytit v HaZ 1967-1971. V Hifimagazínu č. 2 z roku 1972, je krom stavebních návodů na zesilovač TW30G a bedny RS20P, i návod na gramofon SG40, kde je také celkem dost odborného textu.
Ostatně i v AR-RK, asi tak od r. 1963-1964 až do r. 1976 /TG120/ bylo poměrně dost návodů na stavbu amatérských gramofonů, ale téměř v profi kvalitě, vše důležité je tam vysvětleno.
Celé jedno číslo RK je věnováno teorii okolo kvalitních gramofonů.
Mám toho v knihovně víc, ale nepamatuju si to z hlavy, co je od koho, ale můžu Ti to odpoledne sesbírat.
Fakt to chce něco okolo naštudovat. A nespoléhat jen na cancy z internetů, honí si tam péro kdejaký blbeček.
Toho Miřátského mám jednoho navíc. Se stroboskopy i testovacími singly, ale netuším, v jakém jsou stavu.
Nejem si vyrábať vlastný gramofón, mám tento konkrétny a neho sa týkajúcu vcelku jednoduchú otázku, na korú predpokladám od skúsených gramofonistov jednoduchú odpoveď v štýle "je to zanedbateľný nedostatok, ťažko vo zvuku počuteľný či merateľný", alebo "je to fatálny nedostatok, soudruzi z Japonska udelali chybu, radšej sa toho gramafónu zbav". S uhlom vodorovného ložiska nič neurobím, je daný konštrukciou ramienka.
Trápi ma však ešte jeden problém a to vôľa vo zvislom ložisku. Pomocné ramienko optického snímača je pevne spojené s otočnou časťou zvislého ložiska. (Nemá vodorvné ložisko tak, ako ho má ramienko prenosky.) Na dĺžke 22cm má vôľu 1mm. A pri pohybe hore-dole počuť v ložisku klepanie. V servisnom manuáli je zakreslené čosi šesťhranné, čo by mohla byť šteľovacia matica na ložisku, ale nie je jednoduché sa tam dostať. Bolo by nutné rozobrať celý mechanizmus automatického pohybu raimenka a potom nanovo nastavovať polohy koncových snímačov. Tak otázka znie, mám to rozoberať, alebo je tá vôľa v poriadku?
No nič. Je to môj gramofón. Keď ho dali dokopy roboši v továrni, tak to musím zvládnuť aj ja.
Otázka znie, čo ďalej s tým ložiskom. Časť ložiska medzi guličkami a kontra maticami má citeľnú vôľu. Medzi kontra maticami je asi epoxid.
- Přílohy
Zo 42 guličiek priemeru 1mm som jednu už nenašiel. Nevadí, nájde ju vysávač. Pre istotu som kúpil nové. Na plochách kde dosadali guličky, sú jasne viditeľné vtlačené jamky po guličkách. Zrejme aj tie guličky už nie su celkom guľaté. Pri veľkosti uhla otáčania ramienka tie guličky veľa nenabehajú. Tiež tam boli kovové šupinky z povrchovej úpravy.
Normálne sa guličky používajú do valivých ložísk. Len japonskí inžinieri z nich dokážu vyrobiť trecie ložisko. A to nemyslím kvôli tomu nahrubo opracovanému povrchu.
Zaujímavosťou je zemniaci káblik prispájkovaný zvnútra niekde v strede tej mosadznej rúrky. Asi im vo fabrike praxoval Chuck Norris.
Pokud se kuličkové ložisko netočí kolem dokola, musí se otáčet minimálně o takový úhel aby se se kulička otočila 1,5x, jinak se z toho stane "třecí ložisko" které se vydře.
Jinak se ještě používal takový servisácký trik (tak trochu prasárna)
že se použily první větší kuličky aby se změnila rozteč mezi nimi a oni nezapadly do všech důlků najednou, a taky se víc dotýkaly stěn než dna ložiska
Najväčší nedostatok ložiska vidím v jeho konštrukcii. Totiž že sa guličky neodvaľujú medzi dvoma paralelnými plochami ale trú medzi troma navzájom šikmými plochami. Takto sa guličky nemôžu odvaľovať. Možno by bolo dobré vyrobiť nové tie bočné prstence, možno vyrobiť nanovo aj celú tu strednú časť. A možno by šlo použiť hotové ložiska z nejakého PC ventilátora, CD mechaniky, modelárske... Snáď by niekto mohol poradiť. Ja som v strojarine úplný amatér. Predsa len v paneláku sa lepšie robí s elektronikou.
Skúšl som tie nerovnosti prebrusiť a zistil som, že stredná časť je asi železo, ale tie bočné prstence sú z pochromovanej mosadze. Nijak extra tvrdej.
Zložiť to do pôvodného stavu nie je problém, ale rád by som opravil to, čo odflákli japonskí inžinieri.
Prikladám ešte nákres v programe TigerCad, keby chcel niekto rozmery. Nechclo sa mi to kótovať.
- Přílohy
-
optonica-lozisko.zip- subor.tgc pre TigerCad ver. 3.001
- (2.04 KiB) Staženo 149 x
- Přílohy
-
optonica_lozisko.zip- .dwg
- (13.38 KiB) Staženo 158 x
samec píše:Ramienko je dlhé 21cm a vzdialenosť medzi ložiskami je 3cm. Takže na milimetrové guličky pôsobí 7x väčšia sila ako na konci ramienka.
To nesouhlasí: ta délka raménka na to nemá vliv, ale jeho celková hmotnost s protizávažím ano, vždyť se přece raménko nad ložiskem kýve kolem vodorovné osy. Nevím, kolik celá sestava raménka v horním ložisku váží, ale kdyby to bylo 150 gramů, tak po dosednutí hrotu do drážky to klesne řekněme na 140 gramů, protože se z něj stane jednozvratná páka opřená o hrot, a na svislé síle do ložiska se podepíše především poměr vzdálenosti hrot - ložisko ku vzdálenosti hrot - závaží, to celé krát hmotnost závaží. Protože každý kousek té délky něco váží (spojnice ložisko - hrot nemá ideálně nulovou hmotnost), je to jen přibližně, hmotnost je nerovnoměrně rozložená v délce raménka. Nejmenší svislá síla na ložisko bude působit, když je raménko zvednuté zvedáčkem, tedy ve chvíli, kdy jsou ty síly vůbec nezajímavé.
Tak nepodstatnou změnu svislé síly netřeba řešit.
Spíše bych se poohlédl po někom, kdo má přístup k malému soustruhu a umí s ním, a nechal u něj zarovnat ty plochy, aby v nich nebyly důlky, ty už můžou nějakou nerovnoměrnost otáčení raménka negativně ovlivnit.
A to, co bylo chromované, nechat v nejbližší galvanovně (třeba NEO Slovak v Šaci) natvrdo pochromovat.
Až při seřizování vůle zjistíš, že ji na mikrometr neseřídíš, nic si z toho nedělej, ještě nějaká ta setina milimetru (a třeba i tři setiny) asi nebude vadit, protože horní ložisko je, jak jsem napsal, zatížené svislou silou a k tanečkům nemá důvod.