Z nostalgie - KV prijímač AR 1977/9
Moderátor: Moderátoři
- Ivan_Ryger
- Příspěvky: 1366
- Registrován: 02 bře 2005, 00:00
- Bydliště: Jára Cimrman- "Uppsala, Uppsala,... tam jsem taky nebyl"
Jeho harmonické Fourierove koeficienty by ale nemali trafiť 9MHz medzifrekvenciu. Toto samo o sebe nie je problém, dokiaľ nepríde signál zvonka ( parazitná oscilácia vonkajší saturujúci signál). Príliš veľká amplitúsa aVFO na vstupe obmedzovača môže dostať MAA661 do nepredvíeaného stavu, skús experimentovať so znížením väzby.
Nevidím zmysel v dávaní napájacích drôtov do koaxiálu. Tie dllnoprepustné filtre na zdroj a slúchadlá musia byť čo najkratšie uzemnené priamo pri konektore na chassis.
Všetko uzavreté v teniacej škatuli alebo aspoň prikryté alobalom bez dier, spojeným na zem,xpri experimentovaní.
- Ivan_Ryger
- Příspěvky: 1366
- Registrován: 02 bře 2005, 00:00
- Bydliště: Jára Cimrman- "Uppsala, Uppsala,... tam jsem taky nebyl"
Ďalej MAA661 je celkom citlivá na veľkosť oscilátorového signálu, ako sa správajú tieto zázneje keď je úroveň injekovaného VFO signálu do zmiešavača redukovaná, povedzme malým 500 Ohm trimrom zapojeným ako napäťový delič na výstup VFO?
Na fotografii zatiaľ nevidím filtre v napájacom vedení vstupného zosilňovača, BFO a VFO.
Ako sme písali v súkromnej správe, prienik BFO na vstup môže robiť nepredvídané väzby.
Ešte si spomínam, že veľmi citlivým miestom bol výstup kryštálového filtra do medzifrekvencie.
Všetky bloky sú preblokované elektrolytom, fóliovým (stovky nF) a keramikou (desiatky nF) - tak trošku náhodnými hodnotami podľa toho, čo bolo poruke. Filtre medzi blokmi som nestihol, bude to ďaľší krok. Na tú stredovú prepážku sa dajú primontovať malé krabičky z pocínovaného 0,5 mm plechu. Ale začína tam byť trochu tesno.
Zem je nešťastne riešená. Podľa orig. článku sa zem od napájacieho zdroja pripája na dosku pri MA0403 a odtiaľ sa rozvádza do ostatných blokov zemnou plochu DPS. +12V s privádza samostatne do každého bloku. To neviem posúdiť. Bolo by možné prerušiť zeme na DPS a viesť potom mať oddelené zeme a spojiť ich hviezdicovo. Ale takýto brutálny zásah y som robil až ako posledný krok zo zúfalosti...
Po pripojení reproduktoru okamžité "motorovanie" na 130 Hz, so slúchadlami 4k nie je problém. Pomohol odpor 47R do napájacieho prívodu druhého MAA661, ale pri zapnutí je tam krátky nábeh na húkanie. Takže s tým sa ešte pohrám. Ale ako hovorím - každý blok má 3 moderné blokovacie kondenzátory uF + nF + nF, takže to motorovanie ma trochu prekvapuje.
Aký je požadovaný odstup signál-šum pre amatérske prijimače? Pre komerčné prijímače je to 10 alebo 20 dB pre AM. Pre amatérske - v článku Trampkit som našiel údaj o prahovej citlivosti 3 dB na úrovňou šumu. Zujíma ma teraz citlivosť pre CW, nie pre SSB.
Robo,
1. meranie odstupu signál-šum je pomerne jednoduché. V prvom kroku sa uisti, že zosilnenie NF je nastavené tak, že ti výstup nesaturuje. Predpokladám, že máš voltmeter s true RMS meraním alebo tvoj osciloskop dokáže merať RMS hodnotu.
Zväčša sa citlivosť stanovuje pre maximálne MF zosilnenie. MF zosilňovač musí byť pri tomto zosilnení stabilný a neosciluje.
1.1.Zmeriaš NF RMS šumové napätie bez signálu.
1.2.Privedieš signál z generátora na vstup MF zosilňovača a zmeriaš RMS hodnotu sínusového napätia na výstupe NF.
Dáš ich do pomeru(20log(Usinus/Ušum). Z tejto rovnice potom môžeš prepočítať, akú citlivosť vieš dosiahnuť povedzme pre odstup signál-šum 3dB, 10dB, 20dB.
Ja zväčša rátam s s/š 10dB, čo zodpovedá cca 3-násobne väčšiemu napätiu signálu , než šum (10-násobne väčší signálový ako šumový výkon).
Ak nemáš možnosť merať RMS, meriaš na osciloskope amplitúdu šumu špička-špička, čo je zhruba 3xRMS (Gaussovské štatistické rozdelenie, pomer cca 99percent pravdepodobnsoť "amplitúda" vs. 50 percent - výkon). Pre sínusovku je tento pomer 1.41 amplitúda/RMS (amplitúda vs. 50 percent výkon).
Nejdem teraz do detailov ekvivalentnej šumovej šírky pásma (anglicky ENBW equivalent noise bandwidth), uvažujeme celé akustické pásmo do 20kHz, šum aj tak bude limitovaný použitým kryštálovým filtrom, druhotný dôvod prečo sa používajú.
Kaskóda používa KC509 a KF173, pričom podľa schémy je KC509 je spodný a KF173 horný. Takto mi to dáva zmysel, pretože spodný tranzistor kaskódy máva zisk okolo 1 (keď su rovnaké tranzistory) a ten horný má vytvárať zosilnenie. to má robiť KF173 podľa mňa. Ale podľa fotky na obálke je KF dolu a KC hore. Transceiver Tesar 7 má tiež KF dolu a KC hore. Podľa mňa by mal byť dolu KC s menšou medznou frekvenciou, pretože má zosilenie 1. Takže môže by "NF" typ. Horný by mal byť KF, pretože je to VF zosilňovač, tak tam ani nechceme KC, ktoré bude mať zníženu frekvenciu kvôli vysokému zisku. Nakoniec som dal oba KF173, aby som mohol uzemniť klobúčiky ako prevenciu proti chytaniu spätnej väzdy.
2. KC507 má pomerne veľkú kapacitu Ccb, asi bude vhodnejšie ho používať v zapojení so spoločnou bázou, kde sa táto kapacita neprejavuje v spätnej väzbe, teda ako vrchný tranzistor kaskódy. Volil by som ale zapojenie, v ktorom dosiahneš väčší VF zisk a nižší šum referovaný voči vstupu zosilňovača. Ten určíš ako pomer nameraného výstupného šumového napätia podelené zosilnením. Zosilňovač s vyšším zosilnením sa môže javiť ako viac šumivý, no keď podelíš výstupné šumové napätie zosilnením, čísla môžu ukázať, že šum vzhľadom k vstupému signálu bude menší. A to je podstatný parameter.
Môžeš si dať na miesto tranzistorov pätice a experimentovať, ktoré zapojenie je vhodnejšie. Dá sa to spočítať cez prenosové matice, no experiment je zväčša rýchlejší.