Ja by som skusil cestu stvorvodicoveho pripojenia zataze, cize vystupne napatia zdrojov paralene na nejake spolocne vystupne svorky a slucky spatnej vazby riadenia vystupneho napatia by som z povodneho miesta odpojil (alebo pre istotu nechal aj zapojene cez par 100Ohm odpory ak by sa to nebodaj rozpojilo) a pripojil priamo k spolocnym vystupnym svorkam tohto"dvojzdroja". Bolo by este treba zabezpecit, aby oba zdroje boli nastavene na rovnake vystupne napatie. Mozno pouzit len jeden zosilnovac odchylky pre oba zdroje.
Takto zapojene spatne vazby by mohli doregulovavat vystupne napatie na svorkach na rovnaku hodnotu aj bez ohladu na rozne ubytky napati na vodicoch k tymto vystupnym svorkam a vykon by sa mal rozlozit.
PCckove zdroje by mohli byt vhodny objekt na pokusy. Je ich dost vyradenych a TL494-ka je celkom dobre zdokumentovana.
Takze v podstate ide o to, aby oba paralene beziace zdroje mali na nejakych spolocnych vystupnych svorkach v celom rozsahu zatazenia vzdy rovnake vystupne napatia. Inak to taha len jeden az ho to nezabije